Ako na každom normálnom sídlisku, aj tu sú veľke smetné koše. A bohužial ako takmer v každom meste, aj tu sa nájdu bezdomovci, ktorí sa ráno čo ráno hrabú v odpadkoch a "hľadajú niečo pod zub alebo niečo čo sa hodí" ! Tí dnešní však boli niečím "výnimoční". Oni len nehľadali, oni sa doslova bili o to, čo nájdu. Bola to skupinka asi tak troch proti jednému, kde tento jeden bojoval proti ostatným s mottom : "Toto je môj smetiak už tri mesiace, choďte si láskovo nájsť vlastný ! " S tým však nepochodil a keďže nechcel zle skončiť, pristúpil na kompromis, aby sa s úlovkami rozdelili.
Deľba bola asi takáto, v ponuke bola nočná košeľa, klobúk, nejaká taška, čižmy a suchý chlieb. Pripomínam, že to boli muži a veci naopak, by sa skôr hodili pre ženy, ale to je asi len otázka vkusu :)
To však nie je podstatné, dôležité je teda aspoň pre mňa, poučenie z tohto príbehu. Keď som prešla okolo nich, tak mi prebehlo hlavou o aké malichernosti som sa hádavala napr. s baratom- o kúsok čokolády, o počítač, o telku ...všetci sa občas hádame...pokiaľ je to však o hlúpostiach, nie je to dôležité....
Bodaj by hádok o smetné koše bolo čo najmenej ....